120 km na bicykli, sobota 7. máj 2011

 

S úmyslom vyraziť si na krátky dopoludňajši výlet som o pol ôsmej vychádzal z garáže. Trasa mala mať cca 60 kilometrov výlučne po asfalte do Hôrky nad Váhom a späť. Napriek tomu som vzal horský bicykel. Akurát som viac dofúkol gumy, nech sa mi ľahšie šliape.

fotka

Z Juhu do Biskupíc a do Turnej. Nepríjemnú križovatku za Turnou som prešiel celkom bez problémov, ráno ešte nie je silná premávka. V Stankovciach som zašiel do bočnej uličky a prešiel okolo katolíckeho kostola. Zvyčajne si tadiaľto skracujem cestu smerom na Beckov. Teraz som si ju vlastne predĺžil, pretože som potreboval výjsť z dediny čo najskôr von. Myslel som si, že cez Rozvadze to bude najrýchlejšie a vrátil som sa kúsok naspäť. Čo najrýchlejšie k Váhu a potom, poľnou cestou popod hrádzu na parkovisko pri Bodovke a cez dedinu po asfalte ďalej až do Beckova.

V Beckove som odbočil do dediny a prešiel okolo fary a kostola. Ďalšia zastávka bola pod Skalicami. Oteplilo sa a vyzliekol som si vestu.

V Rakoľuboch sa z auta idúceho od Nového Mesta vyklonila pani a pýtala sa ma, či ide správne do Nového Mesta. Mala martinskú ŠPZ. Pravdepodobne zišla z diaľnice a odbočila opačným smerom. Poradil som jej a rozmýšľal nad tým, že keby mala GPS alebo aspoň mapu... Že čoskoro budem v podobnej situácii aj ja, som v tejto chvíli netušil.

V Hôrke som si chcel dať kofolu v krčme pri ceste a vrátiť sa domov. Krčmu už niekto prerobil na iný obchod, tak som prišiel skrátka. Skúsim zájsť ešte ďalej? Času je dosť, čo tak Piešťany? Alebo Nová Lehota?

Obehol ma cyklista, ktorý sa kamsi náhlil. V Hôrke odbočil smerom na Tematín. O chvíľu som stretával húfy cyklistov náhliacich sa rovnakým smerom. Takže na Tematin nepôjdem, tam bude husto. Vyhrala Nová Lehota.

Pokračoval som do Modrovky s krátkym odbočením k Váhu. V Lúke sa (opät z idúceho auta) šofér pýtal či ide správne do Beckova. Išiel správnym smerom. Toto bol už druhý prípad keď sa ma niekto pýtal na cestu. Zdá sa, že v dobe navigácií je to stále osvedčený spôsob ako sa dostať do cieľa. Čoskoro budem na takúto navigáciu odkázaný aj ja.

Z Modrovky cez Modrovú a zase žiadna krčma pri ceste. Pri tej v Lúke som sa nezastavil, bola obľahnutá húfmi cyklistov. Myslel som si, že v nasledujúcich dvoch dedinách na nejakú krčmu musím naraziť. Ano, narazil som, ale obe boli zatvorené. Otvárajú až popoludní. Ak nejakú nenájdem otvorenú skôr, tak tá na Novej Lehote to istí (ak nebude tiež zatvorená). Cesta smerom na Lehotu sa mi zdala nejako veľmi frekventovaná. Stretol som dokonca sanitku so zapnutým majákom. Po príjazde na Starú Lehotu som sa dozvedel prečo je aj tu tak husto. Zo Starej Lehoty smerom na Bezovec sa práve konali medzinárodné automobilové preteky. Pre mňa to znamenalo, že cesta je zatvorená. Že nepôjdem hlavnou cestou obchádzajucou Starú Lehotu nebolo také zlé, akokoľvek by som išiel dedinou. Horšie bolo to, že cesta bola zatvorená až po Bezovec a na Novú Lehotu sa chodilo úzkou rozbitou asfaltkou cez Nový Majer, Dominovu kopanicu a Dastín. Keď sme tadiaľ išli vlani na Veľkú noc na prechádzku, hovoril som si, že je to ideálna cesta pre bicykel alebo motorku. Chcel som ju absolvovať Babetou, až bude opravená. Tak teraz (ak chcem ísť až na Novú Lehotu), prejdem si ju bicyklom. Začal som váhať, či nebude lepšie vrátiť sa rovnakou cestou domov. Dobre, ale ak, tak až z Lehoty.

fotka

Zo Starej Lehoty (začiatok obce) je to hlavnou cestou cez Bezovec na Novú Lehotu (kostol) 4,52 km. Cestou cez Starú Lehotu (nie obchvatom obce) je to 4,3 km. Cez Majer a Dominovu kopanicu je to 8,38 km.

fotka

Cesta cez kopanice je nesmierne romantická. Obzor je v nedohľadne, na svahu sa pasú kone, škovránok si šteboce... Iba rev motorov z protiľahlej strany doliny ruší túto idylku. A začína ma trápiť smäd.

fotka

Na Dominovej kopanici pri kyselke sú lavičky. Keďže krčmy boli v sobotu dopoludnia pozatvárané, napil som sa výbornej osviežujucej vody. Bolo približne dvanásť hodín, tak som sa hneď naobedoval. Obed som opäť zapil kyselkou. Chýbajúce tekutiny som doplnil, takže na Novej Lehote sa v krčme nebudem zastavovať.

fotka

Zastavil som sa iba pri kostole na obligátne fotografovanie. Hneď som pokračoval na Dolinu. Hľadal som či si nespomeniem na tie miesta, kde som kedysi strávil jeden pekný víkend. Došiel som až na miesto so značkou "End of route". Napriek tomuto upozorneniu som pokračoval ďalej. Touto cestou som raz chcel z opačnej strany od Bojnej prejsť na Novú Lehotu s trabantom. Zablúdil som a keď sa už nedalo pokračovať ďalej, vrátil som sa naspäť do Bojnej a normálnymi cestami domov. Teraz si tú cestu prejdem, ak by som ešte niekedy mal rovnako šialený nápad, budem vedieť kadiaľ mám íst.

fotka

Na obzore Zobor - to som už dosť ďaleko od domu.

fotka

Z tejto strany sa zablúdiť nedalo, stačilo sa držať Bojnianky. Bez zaváhania som prišiel až do Bojnej. Horšie bude to, že na túto trasu nie som pripravený, nemám so sebou ani mapu a budem musieť improvizovať. Pustil som sa dole dedinou čo nebolo celkom správne. Mal by som ísť na sever. Na náprotivnom kopci som videl poľnú cestu, ktorá tým smerom išla, len ako sa dostať k nej? Ak by som o nej vedel hneď na hornom konci, mohol som už byť na nej. Ale cestou cez dedinu som aspoň mal šancu nájsť krčmu a dať si kofolu. Krčmu som našiel. Na rozdiel od tých, okolo ktorých som išiel doteraz, táto v sobotu bola otvorená iba dopoludnia do dvanástej.

fotka

Keď som našiel ulicu, ktorou by sa dalo dostať na severnú stranu obce, prešiel som okolo ihriska, vrátil sa naspäť a bol som na nej. Miernym briežkom stúpala k obzoru, bola strašne prašna a lemovaná smetiskom. Čo ma prekvapilo bolo to, že po nej normálne chodili autá. Zrejme je to výhodná skratka medzi dvomi dedinami. Keď som neskôr pozeral mapu bolo zjavné, že to kedysi bývala hlavná (hoci prašná) cesta. Až s rastúcim významom Topoľčian ako okresného mesta stratil tento smer na význame a zostala nevyasfaltovaná.

fotka

fotka

Keď som vošiel do dediny, hneď na začiatku stál pekný kaštieľ a oproti nemu malý kostolík. V centre som konečne našiel otvorenú krčmu. Zamkol som bicykel, objednal si veľkú kofolu a spýtal sa krčmára kde som. Bolo hlúpe sa takto pýtať, ale keď som mu na jeho otázku odpovedal kadiaľ som prišiel, hneď pochopil. Čo ma prekvapilo ešte viac, ukázal sa z neho fanda do máp a navigácie. Vytiahol mapu Považského Inovca a spolu sme preberali možné trasy návratu do Trenčína.

Pre pokračovanie z Tesár som vybral asfaltku do Jacoviec. Tam som odbočil vľavo a vtedy to začalo - silný vietor proti mne a to až do Trenčína! Zvyšná časť cesty už bola utrpením. Vietor bol taký silný, že keď som (neskôr) v Jastrabí išiel dole dedinou (výstražná značka na ceste oznamuje klesanie 12%) a prestal som šliapať do pedálov, vietor ma skoro zastavil. A rovnaké to bolo aj z priesmyku na Mníchovej Lehote, kde si vždy užívam rýchlu jazdu. Aj tam som musel šliapať do pedálov ak som nechcel celkom zastaviť.

Pre prechod z Duchonky na Kulháň som chcel využiť lesnú cestu, ktorá je vyznačená aj na mojej automape. Keď som ju kedysi chcel použiť na skrátenie cesty do Podhradia, už bola prehradená závorou. S bicyklom ju môžem použiť.

Na Duchonke som sa turistov spýtal na správny smer. Pán mi potvrdil, že idem správne. Ale za Duchonkou som na smerovníku videl značku vedúcu do doliny Železnice a na Panskú Javorinu. Kedysi som tam už bol, zvrchu po prechode hrebeňom z Inovca. To nie je to miesto na ktoré sa chcem dostať. Vrátil som sa a oslovil turistu ešte raz. Povedal mi, že za mnou kričal, že musím odbočiť doprava, ale už som ho nepočul. Pekne by som si bol zašiel. Takto mala moja zacházka iba pár sto metrov.

Po tomto malom incidente som už bezpečne veľmi dobrou a príjemnou cestou pokračoval až na Kulháň, známe výletné miesto, kde sa dá dobre najesť. Dnes tam bola asi aj iná akcia. Na Duchonke je každú sobotu nejaká akcia, tak z Jacoviec až po Duchonku ma míňali desiatky áut a ručiacich motocyklov so zábavychtivými občanmi. A na Kulháni to vyzeralo tiež ako na parkovisku pred nákupným centrom. Keby som nemal bicykel ale auto, nemal by som už kde zaparkovať. Našťastie sa tu zdržiavať nebudem a moja trasa po verejných cestách pôjde už len kúsok. Hneď za križovatkou som začal stúpať do kopca smerom na Zlatníky, ale v zatáčke som odbočil na lesnícku cestu smerujúcu k hájovni.

Opäť som použil živú informačnú databázu. Polesný mi presne popísal cestu ktorou mám pokračovať na Dubodiel. Popísal ju tak presne, že potom som si cestou každé jeho slovo znovu pripomenul. Musel svoj les veľmi dobre poznať. Bez jediného zaváhania som prešiel tam, kam som potreboval.

Len pre istotu (a pre zábavu z novoobjaveného spôsobu navigácie) som sa ešte raz spýtal v ktorej som dedine. Potom som našiel na križovatke smerovku Trenčín 25 km a z toho čísla ma strašne rozboleli nohy. Nedá sa nič robiť, pokračujem od križovatky zase do kopca. Už som na miestach kde nepredpokladám žiadne blúdenie. Cez Patrovec do Jastrabia. Hlavnej ceste som sa nesnažil vyhnúť, pretlačil som kúsok do kopca bicykel po ľavej strane cesty. Za priesmykom som opäť sadol do sedla a spustil som sa dole kopcom. Pretože som už dávno nič nepil, tešil som sa na krčmu na Lehote. Keď som míňal kyselku pod cestou, odbočil som a zniesol bicykel po schodoch. Voda bola veľmi chutná a osviežujúca. Poriadne som sa jej napil, na Lehote nebude potrebné zastavovať na kofolu. Ani by som nemohol, z niekdajšej milej krčmy je predajňa potravín.

Ani s ďalšou cestou som si nerobil komplikácie. Cez Hámry do Turnej a po hlavnej ceste do Trenčína. No áut bolo toľko, že pri chmelnici som radšej zišiel na poľnú cestu a okolo Soblahovského potoka som prešiel pod síldisko a domov.

 

Naspäť do galérie

WebZdarma.cz